Zážitky svätých s Eucharistiou

"Sväté prijímanie je Ježišov bozk pre našu dušu. Čím čistejšia je duša, tým lepšie sa na ňu bozk vtlačí. "- Ježiš sestre Márii Gertrúde.

Svätí mali hlboké skúsenosti s Eucharistickým Pánom. Sériou článkov si priblížime ich mystické zážitky s Ježišom prítomným v Eucharistii. Bude sa skladať zo zážitkov 56 svätých, 20 blahoslavených, 3 ctihodných, 8 Božích služobníkov a 14 ďalších mystikov.

Rozkošná Eucharistia

Sv. Gemma Galgani (1903): V období od júna 1902 až do jej smrti 11. apríla 1903, nejedla nič, s výnimkou Najsvätejšej sviatosti.

Sv. Veronika Giuliani (1727): Svätá Veronika zakúšala až bolestivý smäd po Eucharistii, vtedy jej Ježiš povedal: "Hľadáš ma v nebi, ale som tu s Vami v Eucharistii. Túžiš ma prijať aby si sa so mnou zjednotila, a ja taktiež, ešte väčšmi sa túžim zjednotiť s tebou.

Sr. Mária Gertrúda (1909): Pri jednej konkrétnej príležitosti, keď povzdychla láskou k svätej Eucharistii, jej Ježiš povedal: "Túžim po tebe s ešte väčšou túžbou vo sv. prijímaní, ako ty po mne. S touto sviatosťou mojej lásky sú spojené osobitné milosti. Je to okamih pre nové a najhojnejšie vyliatie milostí do vaších duší."

Božia služobníčka, Marta Robinová (1981) Pre všetkých, osobitne pre vedu je najväčšmi udivujúci fakt, že Marta od chvíle úplného ochrnutia jej tela roku 1929 až do svojej smrti vo februári 1981, čiže vyše 50 rokov absolútne nič nejedla, nič nepila a vôbec nespala, no jej organizmus napriek tomu fungoval normálne. Jej jediným pokrmom bolo sväté prijímanie.  

Božia služobníčka, Edviga Carboni (1952): Prijala sväté prijímanie od nášho Pána, ako aj od niekoľkých svätých, vrátane sv. Jána Bosca a jeho pokorného študenta, sv. Dominika Savia.

Bl. Alexandrina da Costa (1955): Alexandra žila 3 roky výlučne z Eucharistie, obdržala od Pána stigmy. Ježiš jej povedal: "Žiješ len z Eucharistie, pretože chcem svetu ukázať, akú moc má Eucharistia v ich dušiach."

Bl. Anna Katarína Emerichová (1824): Neprijímala nijakú potravu s výnimkou Eucharistie po dobu dvanástich rokov.

Bl. Henry Suso (1366): Požehnaný Henry Suso sa dohodol s jedným zo svojich bratov službe, že akonáhle jeden z nich zomrie, druhý bude dvakrát do týždňa počas jedného roka slúžiť omšu, za jeho vyslobodenie z očistca. Stalo sa, že brat s ktorým Henry uzavrel túto zmluvu zomrel prvý. Henry ako sľúbil, sa každý deň modlil za jeho dušu. ale zabudol na omše. Zosnulý brat sa mu zjavil so smutnou tvárou a ostro ho pokarhal. Henry sa ospravedlňoval tým, že sa za neho často modlí s veľkou horlivosťou a tiež sa postí. "Ó Henry," zvolal brat, "krv, krv je potrebná aby mi bola poskytnutá úľava a osvieženie v mojich mukách. Tvoje kajúcne skutky ma nemôžu vyslobodiť. Ale Ježišova Krv, ktorá je obetovaná v obeti sv. omše, to je to čo potrebujem."

Sv. Faustina (1938): Po sv. prijímaní mi Ježiš povedal, ako veľmi túži prichádzať do ľudských sŕdc: "Túžim sa zjednocovať so všetkými ľudskými dušami, mojou rozkošou je spájať sa s dušami. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam vo sv. prijímaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať duši. Ale duše si ma ani nevšímajú, ponechávajú ma samého a zaoberajú sa niečím iným. Ó, ako mi je smutno, že duše nespoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym."

Sv. Felix z Cantalice (1587): Anjeli za neho pracovali na poli, keď mal slúžiť sv. omšu. 

Zdroj: littlestsouls