Eucharistický zázrak v Buenos Aires (1992-1994-1996)

Poďme však poporiadku.

V roku 1992, po svätej omši v piatok 1. mája, našiel jeden z miestnych kňazov, kúsky konsekrovanej hostie položené na korpolári, ktorí bol rozprestretý na oltári. Podľa toho, čo Cirkev v týchto situáciách predpisuje, bola hostia vložená do nádobky s vodou, ktorá sa potom vložila do svätostánku, aby počkali, kým sa kúsky hostie rozpustia. V nasledujúcich dňoch za zišlo niekoľko kňazov, aby preskúmali, či sa kúsky hostie už rozpustili, avšak nič sa nezmenilo. O sedem dní neskôr, v piatok 8. mája, otvorili svätostánok a videli, že sa zafarbili červenou látkou, ktorá vyzerala ako krv. Nasledujúca nedeľa, 10. mája, počas dvoch večerných omší, bolo zaznamenaných niekoľko malých kvapiek krvi na paténach, ktoré kňazi používali pri slúžení sv. omše. 

Pri vyšetrovaní zázraku, kňazi ktorí boli očitými svedkami potvrdili, že v máji roku 1992 dve hostie vykrvácali vo vode po tom, ako ich kňazi v záujme zachovania, vložili do destilovanej vody. Pri vyšetrovaní bola následne táto voda zmiešaná s krvou z hostií analyzovaná miestnou lekárkou a chemickou inžinierkou, ktorá zistila, že analyzovaná tekutina bola ľudská krv, ktorá obsahovala celý leukocytárny vzorec. Tiež povedala, že je veľmi prekvapená tým, že našla aktívne biele krvinky, ktoré sú zvyčajne len v prítomnosti infekcie. Lekárka však nebola schopná vykonať genetické vyšetrenie, pretože v tých časoch to nebolo ľahké.

Toto je vyjadrenie profesora Castañona týkajúce sa eucharistického zázraku, ku ktorému došlo v roku 1996 ešte vo farnosti svätej Márie: "15. augusta 1996.

Veriaci prijal počas rozdávania sv. prijímania hostiu do svojich rúk, avšak nechtiac mu hostia spadla na zem. Veriaci si pomyslel, že by hostiu nemal zdvihnúť, pretože sa mu zdala "špinavá". Iná veriaca osoba, videla čo sa stalo, zdvihla ju a šla za kňazom Alejandrom Pazetom. Hostia bola naozaj natoľko špinavá, že ju kňaz nemohol požiť, v súlade s pokynmi Cirkvi za takýchto okolností vložil teda hostiu do nádobky s vodou, ktorú umiestnil do svätostánku, na čas potrebný pre rozpustenie hostie. Dňa 26. augusta 26 bol svätostánok otvorený za účelom zistenia, či už došlo k rozpusteniu hostie. Bolo zistené, že hostia stále nie je rozpustená a navyše mala na sebe niekoľko červených škvŕn, ktoré sa každým dňom zväčšovali. Informoval o tom biskupa Jorgeho Bergoglia, ktorý nariadil vyhotoviť odborné fotografie. Hostiu vyfotografovali znovu 6. septembra. Na fotografiách je zjavné, že hostia, ktorá sa premenila na krvavé mäso, sa výrazne zväčšila. Niekoľko rokov ju uchovávali vo svätostánku a celú záležitosť držali v tajnosti. Nakoľko hostia vôbec nepodliehala rozkladu, v roku 1999 arcibiskup Bergoglio rozhodol, že ju dajú vedecky preskúmať.

Výsledky výskumu premenenej hostie

Vzorky z hostie, ktorá sa premenila na kúsok krvavého mäsa, boli za prítomnosti otca kardinála odobraté doktorom Castanom 5. októbra 1999. Vzorky boli následne odoslané vedcom do New Yorku, ktorým však zámerne nebolo povedané nič o pôvode vzorky ani o aký typ vzorky sa jedná. Jedným z výskumníkov bol Dr. Frederic Zugibe, známy newyorský kardiológ a súdny patológ. Potvrdil, že skúmaná substancia je skutočné ľudské telo a krv, v ktorej sú prítomné ľudské DNA. Spomenutý vedec vyhlásil: "Skúmaný materiál je čiastkou srdcového svalu, ktorý sa nachádza v stene ľavej srdcovej komory v blízkosti priehradiek. Tento sval zodpovedá za srdcové sťahy. Nesmieme zabúdať, že ľavá srdcová komora vháňa krv do všetkých častí tela. Srdcový sval je v stave zápalu, nakoľko sa v ňom nachádza veľa bielych krviniek. Znamená to, že toto srdce žilo vo chvíli odoberania vzorky. Tvrdím, že srdce žilo, pretože biele krvinky odumierajú mimo živého organizmu - potrebujú ho, aby ich oživoval. Ich prítomnosť preto naznačuje, že srdce žilo vo chvíli odoberania vzorky. Ba čo viac, tieto biele krvinky prenikli do tkaniva, čo poukazuje na skutočnosť, že toto srdce trpelo - napr. ako niekto, koho veľmi bili po hrudníku."

Novinár Mike Willesee a tiež právnik Ron Tesoriero, boli očitými svedkami výskumu a poznali pôvod vzoriek a počas výskumu boli šokovaní vyhláseniami doktora Zugibaa. Novinár Mike Willesee sa spýtal doktora, ako dlho by boli schopné prežiť biele krvinky, ktoré by sa nachádzali v ľudskom tkanive ak by boli ponorené do vody. Doktor Zugibe mu odpovedal, že k ich zániku by došlo v priebehu niekoľkých minút. Až vtedy Mike Willesee doktora informoval, že daná vzorka bola mesiac uchovávaná v nádobke s vodou a potom ďalšie tri roky v nádobe s destilovanou vodou. Doktor nenašiel žiadne vedecké vysvetlenie zmienenej skutočnosti a potvrdil, že racionálne sa nedá objasniť. Až vtedy Mike Willesee informoval Dr. Zugiba, že žriedlom vzorky, ktorú preskúmal, je premenená hostia (biely nekvasený chlieb), ktorá sa tajomným spôsobom premenila na čiastku krvavého ľudského tela. Udivený Dr. Zugibe sa vyjadril: "Ako a prečo mohla konsekrovaná hostia zmeniť svoj charakter a stať sa živým ľudským telom a krvou, ostáva pre vedu neriešiteľným tajomstvom, ktoré úplne presahuje jej kompetencie."

V roku 2001 boli vzorky zaslané profesorovi Linoli, ktorý identifikoval biele krvinky a potvrdil, že vzorky s najväčšou pravdepodobnosťou zodpovedali srdcovému tkanivu. V roku 2002 bola vzorka zaslaná profesorovi Johnovi Walkerovi na University of Sydney v Austrálii, ktorý potvrdil, že vzorky predstavujú svalové bunky s neporušenými bielymi krvinkami a každý vie, že biele krvinky sa mimo nášho tela rozpadajú po 15 minútach v tomto prípade sú však živé už viac ako 6 rokov. V septembri 2003 profesor Robertov Lawrence, potvrdil, že vo svetle nových výskumov je možné konštatovať, že vzorka by mohla zodpovedať tkanivu zapáleného srdca. Štúdie ukázali, že tieto tkanivá patria srdcu, ktoré prechádza smrteľnou agóniou. Osoba, ktorej tieto vzorky patrili, musela veľa trpieť. 

Pán v tomto zázraku nám chcel ukázať svoj myokard, čo je sval, ktorý dáva život celému srdcu, tak ako Eucharistia s Cirkvou. A prečo ľavá komora? Pretože z neho prichádza očistená krv a Ježiš je ten, kto očisťuje svoju Cirkev od hriechov. 

Pri poslednej večeri "vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: ,Vezmite a jedzte: toto je moje telo.' Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: ,Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov'" (Mt 26, 26 - 28). 

Zdroj: miracolieucaristici.org