Eucharistický zázrak v Sokolke - Poľsko 2008
Dňa 12. októbra 2008 slúžil v Kostole svätého Antona v Sokólke svätú omšu o 8:30 mladý kňaz Filip Zdrodowski. Počas svätého prijímania jednému z kňazov padla hostia. Kňaz si to však nevšimol. Upozornila ho na to kľačiaca žena, ktorá čakala na sväté prijímanie. Kňaz zostal preľaknutý, nakoľko si myslel, že je zašpinená. Vložil ju preto do vascula, malej postriebrenej nádobky s vodou, ktorú používajú kňazi na purifikáciu prstov po rozdávaní svätého prijímania. Po skončení svätej omše sestra Julia Dubowska, ktorá slúžila v sakristii, zobrala vasculum a kvôli lepšiemu zabezpečeniu ho vložila do ďalšej nádoby a tú vložila potom do trezora, kam uschovávali kalichy.
O týždeň neskôr, v nedeľu 19. októbra, okolo 8:00 ráno, otvorila sestra trezor a našla hostiu takmer úplne rozpustenú. V strede však boli zvláštne červené zrazeniny. Zavolala ihneď kňazov, aby im ukázala, čo objavila. Hostia bola z väčšej časti rozpustená. Zostal iba malý kúsok premeneného chleba spojeného s hmotou, ktorá sa objavila na jeho povrchu. Alebo lepšie povedané, časť hostie bola spojená s tou "zvláštnou červenou zrazeninou."
Farár zo Sokolky sa skontaktoval s metropolitnou kúriou v Bialystoku. Arcibiskup Edward Ozorowski spolu s kancelárom kúrie, kňazmi a profesormi preskúmali hostiu a ohromení rozhodli, že počkajú ako sa bude situácia vyvíjať. Rozhodli, že treba pozorovať, čo sa bude diať ďalej. 29. okóbra bola nádobka s hostiou prenesená do farskej kaplnky a uložená vo svätostánku. Nasledujúci deň, na základe rozhodnutia arcibiskupa Gniedziejka, odobrali lyžičkou opatrne čiastočne rozloženú hostiu so zrazeninou farby krvi vnútri a uložili ju na vybielený korporál s vyšitým červeným krížikom v strede. Korporál bol uložený do ochranného obalu, ktorý umožňoval uchovávanie a prenos hostie. Následne bola hostia opätovne uložená do svätostánku. S pribúdajúcim časom sa hostia "vpila" do korporála a červená "zrazenina" uschla. Až potom boli prizvaní dvaja renomovaní vedci svetového formátu, špecialisti na patologickú anatómiu z Lekárskej fakulty Univerzity v Bialystoku.
Stanovisko k výskumu
Metropolitná kúria v Bialystoku vydala k eucharistickému zázraku, ktorý sa udial v Sokólke stanovisko:
1. Dňa 12. októbra 2008 padla z rúk kňaza, ktorý rozdával sväté prijímanie premenená hostia. Potom, ako ju zdvihol, umiestnil ju do nádobky s vodou vo svätostánku. Po svätej omši bola nádobka s hostiou uložená v trezore v sakristii.
2. 19. októbra, po otvorení trezoru, bolo možné zreteľne vidieť červenú škvrnu na hostii, ktorá padla. Voľným okom bolo možné vidieť, že ide o krvavú škvrnu.
3. 29. októbra 2008 bola nádobka s hostiou prenesená zo svätostánku do kaplnky na fare. Nasledujúci deň hostiu z vody vybrali a uložili na korporál vo svätostánku.
4. 7. januára 2009 bola odobratá vzorka hostie, ktorá bola nezávisle preskúmaná dvomi odborníkmi na histopatológiu z Lekárskej fakulty Univerzity v Bialystoku. Vydali spoločné stanovisko, v ktorom sa hovorí: "Vzorka, ktorá nám bola odoslaná an posúdenie, sa javí ako tkanivo myokardu. Podľa nášho posúdenia ide o tkanivo, ktorému sa zo všetkých iných živých organizmov najviac podobá."
5. Komisia konštatovala, že skúmaná hostia je presne tá istá, ktorá bola prenesená zo sakristie do svätostánku farskej kaplnky. Nebol zistený zásah tretej strany.
6. Prípad v Sokólke neprotirečí viere Cirkvi, ale naopak, potvrdzuje ju.
Profesori z univerzity UMB zdôraznili, že v prípade skúmanej hostie, sa vo vzorke našli mnohé biomorfologické indikátory typické pre tkanivo srdcového svalu, ako napríklad segmentácia, alebo poškodenia vláken tkaniva srdcového svalu v časti, v ktorej sa nachádzajú komunikačné väzby (charakteristické štruktúry charakteristické pre srdcový sval) a fenomén fragmentácie. Tieto poruchy sú viditeľné vo forme mnohých miniatúrnych poškodení. Tieto zmeny je možné pozorovať iba na vláknach, ktoré nie sú nekrotické, ale živé a vykazujú znaky rýchlych kontrakcií srdcového svalu typických pre okamihy pred smrťou. Ďalším zrejmým a dôležitým faktorom toho, že skúmaný materiál je zhodný s ľudským tkanivom srdcového svalu je centrálne umiestnenie bunkového jadra v skúmaných vláknach. Ide o typickú vlastnosť vlákien srdcového svalstva...
"Na niektorých vláknach bolo možné pozorovať znaky, ktoré môžu zodpovedať ohniskám kontrakcií. Počas skúmania elektronickým mikroskopom boli viditeľné obrysy komunikačných väzieb a krehké vlákna miofibríl" - potvrdili dvaja vedci z Bialystoku. Srdcové tkanivo bolo s premenenou hostiou prepojené neoddeliteľným spôsobom.
"Materiál, ktorý sme obdržali bol dostatočný na vykonanie odborného posudku. Ide o tkanivo srdcového svalu, a skúmaný materiál je zložený vcelku a celkovo z tkaniva srdcového svalu."
"Hostia bola dlhý čas vo vode a istý čas zostala na korporáli. Tkanivo na hostii malo prejsť procesom rozkladu, teda procesom autozničenia následkom aktivity vnútrobunkových enzýmov. V skúmanom materiáli sa však takéto stopy zmien nepsozorovali!"
Iná zaujímavá pozorovaná skutočnosť bola, že na korporáli, hoci sa trochu po vybratí z vody zmenila (jednoducho sa vysušila), hoci už prešlo viac rokov, nezmenila hostia svoj výzor, hoci nebola nijako osobitne uchovávaná za mimoriadnych podmienok a teploty. "To znamená, že ak by bol zázrak dôsledkom nejakej baktérie, materiál by sa bol rozložil, narušil a zmenil by výzor. Akákoľvek mikrobiotická kultúra, ktorá by sa dostala do kontaktu hoci aj s najčistejším materiálom, by už po jednom týždni vyzerala úplne inak" - doplnil profesor Sulkowski.
Pôvodne som bola presvedčená, že ide o krvnú zrazeninu povedala profesorka Sobianec-Lotowska. Skutočnosť však bola oveľa väčšmi prekvapivá!
Dvaja vedci z Bialystoku, ktorí si na svoje nezávislé výskumy zabezpečili najmodernejšie optické a elektronické mikroskopy, prišli k tým istým záverom (profesor Sulkowski nevedel, že vzorka, ktorú skúma, pochádza z hosite):
skúmaná vzorka nebola ani krvou, ani krvnou zrazeninou...išlo o tkanivo srdcového svalstva, ľudského a stále živého. A čo je ešte neuveriteľnejšie, išlo o srdcový sval s typickými prejavmi extrémnej situácie tesne pred smrťou. .