Mystické zážitky sv. Faustiny 

Denníček sv. sestry Faustiny, patrí k vrcholným dielam kresťanskej mystiky. Ježiš nám v ňom dáva poznať, v akom veľkom, hlbokom a intímnom vzťahu je s nami, v závislosti od stupňa našej dôvery. 

Okrem mnohých Ježišových posolstiev a zjavení o Božom milosrdenstve, obsahuje Denníček tiež vlastné mystické zážitky sestry Faustiny, na ktoré sa v článku zameriame, konkrétne na tie, ktoré sa vzťahujú k jej vzťahu k Eucharistii.

Keď som sa raz išla spovedať mimo kláštora, dostala som sa na sv. omšu, ktorú slúžil môj spovedník. Po chvíli som videla na oltári malého Ježiška, ktorý milo a radostne vystieral k nemu rúčky. Kňaz však o chvíľu vzal krásne Dieťa do rúk, polámal ho a zaživa zjedol. V prvej chvíli som voči tomu kňazovi cítila odpor kvôli takému zaobchádzaniu s Ježišom. Hneď som ale bola osvietená v tejto veci a spoznala som, že tento kňaz je Bohu veľmi milý.

Sestra Faustina sa zúčastnila sv. omše mimo kláštora. Počas sv. omše. kňaz poláme hostiu, čo Boh dovolil vidieť Faustine veľmi autenticky. Tento Faustinin zážitok nám potvrdzuje reálnu prítomnosť Ježiša v Eucharistii, a dokazuje, že Ježiš sa nám vo sv. prijímaní dáva celý. 

Dnes nám priniesol sv. prijímanie jeden z otcov jezuitov. Keď podal Pána trom sestrám a potom mne, myslel si, že ja som posledná, tak mi podal dve hostie. Jedna z noviciek ležala v druhej cele a pre ňu chýbalo. Ten kňaz išiel druhý raz a priniesol jej Pána, ale Ježiš mi povedal: "S nechuťou vstupujem do toho srdca. Preto si prijala tie dve hostie, lebo váham prísť do tej duše, ktorá kladie odpor mojej milosti. Nieje pre mňa milé navštíviť takú dušu." V tej chvíli bola moja duša pritiahnutá do jeho blízkosti a dostala som hlboké vnútorné svetlo pochopenia v duchu celého milosrdenstva. Bola to rýchlosť blesku a poznanie bolo jasnejšie, než keby som celé hodiny pozerala telesnými očami

Tu môžeme vidieť, že Ježiš k nám v podobe Eucharistie prichádza živý, skutočný, autentický. Nie je nejakým vzdialeným Bohom, ale skutočným priateľom, ktorý chová voči nám skutočné  city a lásku a ktorého bolí každé obrazenie alebo naša tvrdošijnosť a odpor. Ježišove slová by pre nás mali byť tiež výstrahou, aby sme ho vždy prijímali s čistým srdcom, a snažili sa, aby sa v našom srdci cítil ako "doma". 

Večer prišla sestra,ktorá ma mala na starosti: "Zajtra nedostaneš Pána Ježiša, sestra, lebo si veľmi unavená. Neskôr uvidíme, ako to bude." Nesmierne ma to zabolelo, ale odpovedala som s veľkým pokojom: "Dobre." Celkom som sa odovzdala Pánovi a snažila sa zaspať. Ráno som si vykonala meditáciu a pripravila som sa na sv. prijímanie, aj keď som nemala mať Pána Ježiša. Keď moja túžba a láska dosiahla najvyšší stupeň, vtom som uzrela pri posteli serafína, ktorý mi podal sv. prijímanie so slovami: "Hľa, Pán anjelov." Keď som prijala Pána, môj duch spočinul v Božej láske a v údive. Opakovalo sa to 13 dní. Nemala som istotu, či mi zajtra prinesie, ale odovzdala som sa Bohu. Dôverujem Božej dobrote, ale neodvážila som sa ani pomyslieť, či zajtra budem mať sv. prijímanie týmto spôsobom. Serafína obklopovalo veľké svetlo, odrážala sa v ňom plnosť božstva, Božia láska. Mal zlaté rúcho a na ňom natiahnutú priezračnú súperku a priezračnú štólu. Kalich bol krištáľový, prehodený priezračným závojom. Keď mi podal Pána, okamžite zmizol. Raz som mala isté pochybnosti, ktoré sa ma zmocnili krátko pred sv. prijímaním. Vtom stál pri mne opäť serafín s Pánom Ježišom. Ja som sa však opýtala Pána Ježiša, a keď som nedostala odpoveď, povedala som serafínovi: "Nemohol by si ma vyspovedať?" A on mi odpovedal: "Žiaden duch na nebi nemá tú moc." V tej istej chvíli svätá hostia spočinula na mojich perách. V nedeľu mi ošetrujúca sestra povedala: "No, dnes ti kňaz prinesie Pána Ježiša." Povedala som, že dobre - a priniesol mi. Po nejakom čase som dostala povolenie vstať z postele, a tak som chodila na sv. omšu a za Pánom.

Svätá Faustina prijala sv. prijímanie z rúk serafína. Ježiš sám zariadil okolnosti tak, aby sa s Faustinou vo sv. prijímaní mohol spojiť. On totiž túži po nás milionkrát viac, ako mi po Ňom. Taktiež môžeme vidieť, že udeľovať sviatosť zmierenia je výsadné právo kňazov, ktorými sa Ježiš pri sv. spovedi sám zakrýva. Platia tu Ježišove slová: Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané (Jn; 20, 23)

Keď som sa ponorila do modlitby, bola som v duchu prenesená do kaplnky a videla som Pána Ježiša vystaveného v monštrancii. Na mieste monštrancie som videla ctihodnú tvár Pána a Pán mi povedal: "Čo ty vidíš v skutočnosti, tie duše vidia vierou. Ó, ako veľmi mi je milá ich veľká viera. Vidíš, hoci zdanlivo nie je vo mne ani stopa života, predsa v skutočnosti je tu obsiahnutý v celej plnosti, a to v každej hostii, ale aby som mohol pôsobiť v duši, duša musí mať vieru. Ó, aká milá mi je živá viera."

Hoci Eucharistia je nám podávaná v spôsobe chleba a vína, a hoci sa nám môže zdať, že prijímame iba "oplátku", v skutočnosti prijímame Ježiša. Snažme sa preto o živú vieru, ako nás k tomu Ježiš vyzýva.

Keď som sa priblížila k sv. prijímaniu, kňaz mi podával Pána Ježiša a druhá hostia sa mu zachytila o rukáv. Nevedela som, ktorú prijať. Keď som tak chvíľu uvažovala, kňaz mi netrpezlivo pokynul rukou, aby som prijala. Keď som prijala tú hostiu, ktorú mi podal, druhá mi padla do rúk. Kňaz išiel na koniec balustrády podávať ďalej sv. prijímanie a ja som po celý ten čas držala Pána Ježiša v rukách. Keď sa kňaz opäť priblížil, podala som mu hostiu, aby ju vzal do kalicha. V prvom momente, keď som prijala Pána Ježiša, nemohla som predsa hovoriť, že druhý spadol, až keď som požila. Keď som mala hostiu v rukách, pocítila som takú silu lásky, že po celý deň som nemohla nič ani jesť, ani prísť k sebe. Z hostie som začula slová: "Túžil som spočinúť v tvojich rukách, nielen v tvojom srdci,"a v tej chvíli som odrazu uzrela malého Ježiška. Ale keď sa ten kňaz priblížil, videla som zase hostiu.