Dajme si teraz ruku na srdce a povedzme, čo cítime a prežívame vo chvíli, keď kňaz pri sv. omši pozdvihuje Telo a Krv nášho Pána. Uvedomujeme si, že je to Ježiš, živý Boh, ktorý prichádza z nebies dole k nám, na zem? Alebo sa pozeráme len na bielu oblátku a na pozlátený kalich? Alebo dokonca premýšľame o niečom úplne inom? Mnohí sa musíme dosť namáhať, aby sme sa aspoň pokúsili uvidieť v tomto chlebe a víne Telo a Krv Pána Ježiša. Ale s Gemmou to bolo ináč. Ona v tej chvíli naozaj cítila Jeho prítomnosť a v tej chvíli prežívala tú najväčšiu radosť. Raz píše duchovnému vodcovi:

Dovoľte mi hovoriť o svätom prijímaní; nemôžem sa zdržať. Je možné, že sú duše, ktoré nerozumejú, čo je to Eucharistia? Ktoré sú necitlivé na Božiu prítomnosť, na tajomné horúce výlevy Svätého Srdca môjho Ježiša? Ó, Srdce Ježišovo! Srdce Lásky!

Jednej dobrej priateľke píše:

Aký sladký je Ježišov Duch! Ach, čo podnietilo Ježiša, že sa s nami spája týmto okúzľujúcim a podivuhodným spôsobom? Uvažuj: Ježiš - náš pokrm! Ježiš - môj pokrm! V tej chvíli, čo by som ti nechcela povedať? Ale nedarí sa mi to. Darí sa mi len plakať a opakovať: Ježiš, môj pokrm! A v pomyslení, že to Ježiš urobil vo Svojej nesmiernej láske k nám.

Tieto Gemmine slzy boli spontánne a sladké. Hovorí, že to bol "plač v tichosti, slzami vďačnosti a nebeského šťastia".

V extáze vyjadrovala túto vďačnosť a radosť slovami:

Viem, že si mi nedal časné a dočasné bohatstvá, ale dal si mi pravé bohatstvo, ktorým je pokrm Eucharistického Slova. Čo by so mnou bolo, keby som nevenovala všetku svoju náklonnosť Svätému Hostiteľovi? Oh, áno, viem to, Pane; aby si ma urobil hodnou raja v nebesiach, dal si mi prijímanie tu na zemi!

Raz nazvala Eucharistiu, že je to "Nebeská akadémia, kde sa učí, ako milovať. Školou je večeradlo, Ježiš je Učiteľ a náukami sú Jeho Telo a Krv." 

Gemma pri týchto stretnutiach horela silnou láskou. Hovorí:

Túžiš po láske, ó Ježiš? Ale vo svojom srdci už viac nemám! Ach! Chcela by som ňou zapáliť všetky stvorenia na zemi.

A aby Mu vyjadrila, ako veľmi Ho miluje, dôverne pokračovala:

Predstav si, Pane, že Ty by si bol ja a ja Ty, vieš čo by som spravila? Prestala by som byť sebou, aby si sa Ty mohol stať mnou. Ó Bože, ó Ježiš, Ty si nad všetky poklady sveta. Ako rada by som sa spojila s Tvojimi anjelmi! S akou radosťou by som sa úplne zničila chválením Teba a zostala by som pred Tebou! Ale čo hovorím, keď rozprávam o Tebe? Hovorím, čo by som chcela, a nie čo by som mala! A keď neviem čo robiť, mám byť ticho? Nie, lebo môjho Ježiša musí každý milovať a ctiť. Nevšímaj si, čo Ti v mysli hovorím, ale pozri sa do môjho vnútra, každé moje tajomstvo je Ti známe, ó Ježiš. Takže som Ťa presvedčila, že Ťa milujem viac ako všetko na nebi a na zemi?

Niekedy boli tieto výlevy lásky také silne, až ju opustila sila. Zvolala:

Ach! Už to dlhšie nevydržím! Nie, nevydržím pri pomyslení, že Ježiš, v celej nádhere Svojho najmilujúcejšieho Srdca a v zázračnom rozpínaní Jeho otcovskej Lásky, sa takto predstavuje Svojim najnižším stvoreniam.

Po týchto slovách upadla do náručia svojej spoločníčky. Ale tá už bola pripravená a vedela čo robiť, aby si to nikto v kostole nevšimol. Raz, keď sa potom prebrala z tejto slabosti, s typickou jednoduchosťou povedala:

Môj milovaný Ježiš, ale keď takto zaobchádzaš so všetkými, že ich pred Tebou necháš horieť ako mňa, ľudia to nebudú schopní znášať a brániť sa Ti.

Raz sa jej otec Germano pýtal, či by nepovedala Ježišovi, že aj on Ho chce tak milovať. Gemma mu nato odpovedala:

Ale pôjde to, otče? Pretože, čo ak sa vám stane to čo mne? Kto by vám držal ruku na srdci? [myslí tým, kto by utišoval jeho srdce pri týchto silných impulzoch lásky] A keď ste sám, spadnete na zem. Nie, to nepôjde.

Keď cítila, že jej srdce horí silnou láskou, ponáhľala sa preč z kostola, najmä, keď bola sama. Hovorí, že nerozumie, ako to, že iní nič necítia. Dodáva:

Myslím, že keby som tam zostala sotva štvrť hodiny, stala by sa zo mňa kôpka popola.

Keď sa jej raz spovedník pýtal, čo robí, keď sa ocitne pred Ježišom, odpovedala:

Čo robím? Keď som s Ježišom Ukrižovaným, trpím; a keď s Ježišom v Jeho Sviatosti, milujem.

S priateľmi

Gemma svojich priateľov pozývala, aby sa spolu stretli pred Ježišom v Oltárnej Sviatosti:

Bežme k Ježišovi, Srdcu Lásky, Srdcu plnému nežnosti. Zajtra ráno ťa čakám s Ježišom. Zostaňme spolu pred Ježišom v Jeho Sviatosti a spoločne Ho chváľme.

Okrem toho sa s niektorými dohodla, že za seba vzájomne budú obetovať sv. prijímania. Vo svojej pokore sa domnievala, že ona pri tom najviac získava. Písala:

S Bohom do soboty! Nezabudni na sv. prijímanie v piatok!

Požehnané sú priateľstvá založené na láske k Bohu.

Príprava na sv. prijímanie

Gemma chodila na sv. omše ráno o siedmej a na večerné poklony o šiestej. Keď potom prišla domov, celý večer a celú noc rozmýšľala a tešila sa na ďalšie ráno, kedy jej Spasiteľ opäť vstúpi do srdca. Skoro ráno vyskočila z postele, rýchlo sa obliekla, nasadila si klobúk a celá natešená čakala pred dverami izby svojej spoločníčky. Keď ju raz takto otec Germano zbadal, pýtal sa jej:

- A kam to ideš, dieťa moje?

- Za Ježišom, otče.

- A čo tam budeš robiť?

Gemma sa milo usmiala a odpovedala:

Vy viete.

O príprave na sv. prijímanie hovorí toto:

Je to otázka zjednotenia dvoch extrémov. Boha, ktorý je všetkým, a stvorenia, ktoré je ničím; Boha, ktorý je svetlom, a stvorenia, ktoré je tmou; Boha, ktorý je svätosťou, a stvorenia, ktoré je hriechom. Je to otázka zúčastnenia sa na Pánovom Stole. Potom na to nemôže existovať dostatočná príprava.

Práve preto sa Gemma často cítila nehodná pristupovať k sv. prijímaniu. Ale vždy si opakovala vetu, ktorú jej vnukol sám Ježiš:

Je lepšie prijať Ťa, ako sa na Teba len pozerať.

Spasiteľ a Mária sa tešia

Božský Spasiteľ jej neraz ukázal, ako sa teší jej sv. prijímaniam. V ústach pociťovala veľmi príjemný pocit, chuť ako balzam. Niekedy jej dal Božský Milovník pocítiť chuť Svojej najsvätejšej Krvi. Z Gemminych prijímaní sa tešila aj Panna Mária, ktorá vrúcne milovala tohto anjela v ľudskej podobe. Niekedy ju dokonca sprevádzala, keď išla na sv. prijímanie. Pri tomto neobyčajnom zjavení bola Gemma zbavená zmyslov a chvela sa od blaženosti. Otcovi Germanovi hovorila:

Aké krásne je prijímať v sprievode nebeskej Matky! To šťastie mi bolo dopriate včera [8. mája]. Nikdy predtým som neprijímala v Jej prítomnosti.

Zázračné prijímanie

Zo životopisov niektorých svätých vieme, že keď neboli schopní pristúpiť k sv. prijímaniu, napr. kvôli chorobe, Boh poslal Svojho anjela a ten im ho zaniesol. To sa stalo aj Gemme, celkom trikrát. Rozdiel bol v tom, že jej ho nepriniesol anjel, ale sám Ježiš. Keď ležala celá roztrhaná po mystickom bičovaní, nedovolili jej domáci vstať a ísť do kostola. Ako vždy poslúchla a začala sa pripravovať na duchovné prijímanie. Upadla do extázy. O chvíľku sa prebrala, zložila ruky, celá žiarila a jej oči iskrili od radosti. Vyplazila jazyk a o chvíľku ho opäť vtiahla. Potom zase upadla do extázy a ďakovala v nej za tento vzácny dar. Keď sa potom prebrala, povedala, že to bol Ježiš, ktorý sa s ňou prišiel spojiť.

Keď bola vážne chorá a mala 40 stupňové horúčky, prosila Pána, aby jej umožnil vstať a ísť do kostola na sv. prijímanie. Hovorila Mu:

Horlivý Milovník, ako si Ty, ó Pane, nepotrebuje mnoho prosíkania. Rozumie po prvom slove. Potom povedz áno a ja prídem.

A naozaj, veľmi často dostala silu postaviť sa a ísť do kostola. Ale keď sa Pán rozhodol ináč a chcel aby trpela, zvesila hlavu a pokorne odpovedala:

Fiat.

Potom sa uspokojila s duchovným prijímaním.

Zákaz prijímania

Raz ju chcel jej spovedník vyskúšať a rozhodol sa, že jej nedá sv. prijímanie. Gemma o tom hneď napísala svojmu duchovnému vodcovi:

Ó otče, otče, dnes som o piatej išla na sv. spoveď a spovedník povedal, že ma zbaví Ježiša. Ó otče, pero mi odmieta písať, ruka sa mi trasie a musím plakať.

Ale ako mala vo zvyku, rýchlo sa pozbierala a pokračovala:

Vďaka buď Ježišovi! Lebo mám niekoho, kto má pozná a pomôže mi dosiahnuť raj. Nie, otče, vôbec nie som hodná prijať Ježiša. Ako veľmi mnoho ráz nechcel prísť do tohto skazeného srdca, ktoré je horšie ako žumpa! Teraz vidím svoju úbohosť tak jasne, že by som, že by som . . . Ó otče, otče!

Vynechanie sv. prijímania

Raz jej diabol nahovoril, že spáchala ťažký hriech. Preto chcela ísť na sv. spoveď. Ale keďže sa jej nepodarilo načas zastihnúť spovedníka, bola na sv. omši bez sv. prijímania. Domov sa vrátila s plačom. A hneď ju začal pokúšať diabol. Zjavil sa jej v podobe Ježiša a chcel dosiahnuť, aby si začala zúfať. Gemmu však osvietilo nebeské svetlo a objavila pascu. Zvolala:

Nie, nechcem ťa! Ach, kde zmizol môj Ježiš? Ó Ježiš, kde si? Je pravda, že ráno Ježiš neprišiel do môjho srdca, ale ty vôbec nesmieš vstúpiť; nechcem ťa. Ježiš, odožeň ho odo mňa... Zvíťaz, ó Ježiš, v mojom srdci, ktoré túži za Tebou. Ponáhľaj sa, Ježiš, lebo moje srdce si žiada Teba. Ach, nevidíš, ako trpím? Odožeň preč toho klamára; ach, nevidíš, ako rád by ma zviedol na hriech? Prečo ma takto nechávaš? Je pravda, ja som Ťa nechala prvá, ale ja po Tebe túžim. Nikdy viac ma neopusť.

Bolo jej veľmi ľúto, že premárnila príležitosť stretnúť sa s jej najdrahším živým Ježišom. Pozrite, ako sa Mu potom ospravedlňovala:

Áno, Ježiš, vzdorovala som, ale veľmi som pri tom trpela. Počula som dnešné ranné pozvanie; ale oh, Ježiš, čo som mala robiť? Pozri, Ježiš, keby mi spovedník povedal, aby som išla na sv. prijímanie, išla by som, ale povedal, že nemôžem veriť sama sebe. A tak som Ťa neprijala, lebo som si myslela, že som zhrešila. Potom, Ježiš, prepáč mi a príď, príď teraz do môjho srdca; tam, Ježiš, pozri, je celé Tvoje! Moje srdce je celé Tvoje. Príď a daj sa mi pocítiť. Oh, nevidíš, ako hyniem?

Toto dojemné odprosovanie trvalo asi hodinu. Čakali by sme, že nakoniec bude Gemma unavená a skleslá. Miesto toho bola naplnená pokojom a na jej tvári hral úsmev. Z toho jasne vidíme, že sa na Ježiša pozerala ako na skutočného priateľa. Veď priateľ predsa odpustí, keď sa mu ospravedlníme, nie? Najmä, ak niečo vyvedieme nechtiac.

Poďakovanie

Gemma po sv. prijímaní zostala v kostole a ďakovala tak dlho, ako jej to umožnila jej spoločníčka. Ježiš naplnil, ba až preplnil jej srdce láskou a tou najväčšou potechou. Gemma dokonca hovorí, že Ho chce "pochovať" vo svojom srdci a že chce byť strávená Jeho Láskou. Pri týchto modlitbách často strácala zmysly a upadala do extázy. Spájala sa s anjelmi, s Nebeskou Matkou a so svätými patrónmi, aby spoločne ďakovali za tento Nebeský Chlieb.

Suchoty

Avšak túto radosť neprežívala vždy. Vieme už, že prešla obdobím duchovnej vyprahnutosti, kedy sa jej Jediný a Najdrahší skryl a nechal ju samú. Vtedy nezakúšala ani potechu zo sv. prijímania. Okrem toho, boli z času na čas dni, kedy jednoducho nepocítila Jeho príchod do srdca:

Ó môj otče, všetky útechy, ktoré som zakúšala ráno po svätom prijímaní a ktoré trvali niekedy aj celý deň, sa dnes premenili na veľkú búrku. Neviem, čo sa stalo.

A inokedy píše:

Posledné tri rána po tom, ako som Ho prijala, sa Ježiš skryl a zostal ticho, takže som skoro zomrela od túžby. Takto som prežila ten čas a nemohla som nič viac robiť.

Príklad pre nás

Svätá Gemma je nám veľkým príkladom v úcte a hlavne v láske k Ježišovi v Jeho Sviatosti Oltárnej. Počas veľkej chudoby, keď musela hladovať, bol tento Anjelský Chlieb jej jediným pokrmom a posilou. Na stretnutie s Ním sa tešila a pripravovala celý deň a noc, akoby išla na vlastnú svadbu. A aj vtedy, keď zo sv. prijímania nemala žiadnu potechu, k nemu neprestala s vierou pristupovať, pretože si uvedomovala, že hoci nič necíti, Ježiš predsa vstupuje do jej srdca, do jej duše a jej pozemské telo a celá bytosť sa tak spája s nebom, po ktorom tak veľmi túžila.

Zdroj: Prevzaté zo svatagemma.sk