Svätá Gemma a jej strážny anjel
Gemma svojho Anjela videla očami, mohla sa ho dotýkať rukami a rozprávala sa s ním, ako s inými priateľmi, alebo ako s bratom. Bola zaňho veľmi vďačná. Spoločne sa modlievali a chválili Boha. Niekedy sa vznášal vo vzduchu s rozprestretými krídlami, inokedy kľačal vedľa nej. Pri recitovaní žalmov sa modlili striedavo a pri meditácii ju inšpiroval tými najvznešenejšími myšlienkami. Hovoril jej napríklad:
Pozri, koľko Ježiš trpel pre človeka. Uvažuj o každej Jeho rane. Je to láska, ktorá ich všetky otvorila. Vidíš, aký hrozný je hriech, keď na odčinenie bolo treba toľko bolesti a toľko lásky.
Je zaujímavé, že vždy, keď Gemma pozdvihla oči k nebu, aby sa pozerala na svojho Anjela a hovorila s ním, úplne prestala vnímať okolie a mohli by ste ju pichnúť ihlou, popáliť ju sviečkou alebo ňou triasť - nič necítila. To sa jej stávalo aj keď išla po ulici, sedela pri stole, alebo pracovala v kuchyni. Ale hneď, keď sa rozhovor skončil a sklopila oči, zmysly sa jej vrátili a pokračovala v činnosti. Počas rozhovoru s Anjelom na jej zovňajšku nebolo nič zvláštne, okrem toho, že jej nádherne žiarili oči.
A o čom sa spolu bavili? Boli to veľmi jednoduché rozhovory, naozaj ako medzi dvomi blízkymi priateľmi:
- Anjelik môj, ak som niekedy zlá, nehnevaj sa na mňa, chcela by som ti byť milá.
- Áno, budem tvojím sprievodcom a verným spoločníkom. Vieš kto ti ma dal za ochrancu? Je to milosrdný Ježiš.
Alebo inokedy:
Povedz mi, môj Anjel, čo bolo dnes ráno môjmu spovedníkovi, že bol taký vážny, a nechcel ma ani vypočuť? A napíše mi páter z Ríma, a kedy, odpoveď na list, v ktorom som sa ho pýtala, ako mám jednať v určitej veci? A ten hriešnik, o ktorého bojujem, povedz mi, milý Anjelik, kedy ho Ježiš pre mňa obráti? A akú odpoveď mám dať tej osobe, ktorá ma prišla poprosiť o radu? A čo si o mne myslíš? Je so mnou Ježiš spokojný, alebo čo mám pre to robiť?
Či táto úprimnosť a jednoduchosť nepripomínajú evanjeliové "buďte ako deti" ?
Rozosielanie listov
Gemma mala svojho Anjela veľmi rada. Hovorila mu o svojich duchovných potrebách a aj o potrebách iných ľudí, ktorí ju o to prosili. Okrem toho ho vysielala s rôznymi záležitosťami pred Boží trón, k Nebeskej Matke a k svätým patrónom. Pritom mu dávala zatvorenú a zalepenú obálku s listom a poprosila ho, aby jej nezabudol priniesť odpoveď. Tieto listy dávala do "zázračnej poštovej schránky Anjela Strážcu", ktorú nazývala aj "malá jasličková schránka". Anjel odtiaľ listy vyberal a roznášal ich, či už do neba, alebo aj ľudom po celom svete. Gemma im takto posielala rady alebo odpovede na ich otázky. Takto posielala listy aj svojmu duchovnému vodcovi, otcovi Germanovi. Ale keď odpoveď už dlho neprichádzala, bola z toho veľmi prekvapená. Otcovi Germanovi raz takto poslala list, v ktorom ho žiadala, aby niečo vykonal v určitej záležitosti. Ale on neodpovedal. Preto mu píše ďalší list:
Prešlo už toľko dní, odkedy som poslala Anjela, aby vám povedal o tom a tom. Ako to, že ste ešte nič neurobili? Mohli ste mi cez Anjela aspoň dať vedieť, že to nechcete urobiť tak a tak. V každom prípade, nehnevajte sa, že vám píšem zase a nalieham na vás. Je to veľmi vážna záležitosť.
Úloha ochrancu
Anjel bol ku Gemme tiež veľmi milý a láskavý. Okrem roznášania listov a spoločných modlitieb ju ochraňoval v každom nebezpečenstve.
Raz, keď sa ktosi v rodine rúhal Božiemu Menu, Gemmu to tak zasiahlo, že ju opustili sily a zamdlela. Ako padala na zem, bola by si udrela hlavu, lenže Anjel ju zachytil a jediným slovom ju prebral.
Raz sa pozabudla v kostole a medzitým sa vonku zotmelo. Tak sa jej zjavil Anjel a viditeľne ju odprevadil domov, aby nešla po ulici sama.
Aj pri krutých útokoch diabla jej bol na pomoci a strážil ju.
Prísnosť a napomínanie
Lenže keď to bolo potrebné, keď išlo o Gemmine dobro, tento Anjel vedel byť aj prísny. Gemma raz píše v liste duchovnému vodcovi:
Môj Anjel je veľmi prísny, ale to sa mi páči. Počas posledných dní ma prišiel napomenúť aj trikrát alebo štyrikrát za deň.
Inokedy hovorí o jeho prísnosti takto:
Včera som pri stole pozdvihla oči a videla som Anjela, ktorý sa na mňa pozeral s prísnosťou, ktorá ma naľakala. Keď som si neskôr išla na chvíľku odpočinúť, ó môj Bože, aký bol nahnevaný! Pozrela som sa naňho, ale ihneď som sklopila oči. "Nehanbíš sa," povedal, "robiť hriechy v mojej prítomnosti?" Hádzal po mne také prísne pohľady! A ja som nerobila nič, len som plakala a odporúčala som sa môjmu Bohu a Blahoslavenej Matke, aby ma vzali preč, lebo som to už dlhšie nedokázala zniesť. Občas opakoval: "Hanbím sa za teba." Tiež som sa modlila, aby ho iní nevideli takého nahnevaného; lebo keby ho takto videli, nikto by sa ku mne už nepriblížil. Trápila som sa celý deň a nemohla som sa upokojiť. Nemala som odvahu povedať mu slovka, lebo vždy, keď som zdvihla oči, pozeral sa na mňa tak prísne. Tak by som ho chcela požiadať o prepáčenie, ale keď je nahnevaný, nie je šanca. Včera večer som myslela, že ani nezaspím, ale nakoniec, asi o druhej, som videla, ako prichádza; položil mi ruku na čelo a povedal: "Spi, moje úbohé dieťa," a zmizol.
Dôverný vzťah
Ale aby si nikto nemyslel, že tento Anjel bol stále len prísny, a že sa ho Gemma bála, počujme ešte rozhovor medzi nimi:
- Drahý Anjel, mám ťa tak rada!
- A prečo?
- Lebo ma učíš byť dobrou, pokornou a robiť Ježišovi radosť.
Naozaj, Gemma so svojím Anjelom jednala ako so seberovným, so všetkou jednoduchosťou a otvorenosťou. Lenže keď to spozoroval otec Germano, nepáčilo sa mu to, pretože považoval za vhodné, aby mu miesto toho preukazovala väčšiu úctu. Dokonca ju obvinil z pýchy. Navyše, s Gemminym Anjelom prišli niekedy aj ďalší anjeli; otec Germano vo svojej knihe píše, že to bola "takpovediac - radostná spoločnosť". Ibaže to ho znepokojilo do takej miery, že Gemme tieto stretnutia zakázal a nariadil jej, aby sa so svojím Anjelom rozprávala úctivejšie a aby neprekračovala určité hranice. Gemma zvesila hlavu a pokorne prisľúbila poslušnosť. Potom sa jej stávalo, že ani počas extázy nevedela niekedy nájsť vhodné slová a musela sa opravovať. A Anjelovi to vysvetlila takto:
Musíme byť trpezliví, milý Anjel. Otec si to tak želá, takže musím zmeniť spôsoby.
Neskôr, keď sa jej zjavoval, a ona nevedela, ako sa k nemu správať "po novom", bola z toho veľmi zmätená, a tak o tom napísala otcovi Germanovi:
Svätý Anjel skúša moju trpezlivosť. Nič som od neho nechcela, ale on mi stále chce niečo rozprávať. Tak som mu povedala: "Svätý Anjel, počúvaj ma: choď preč, lebo neviem, ako sa k tebe správať." Slovom som vyjadrila, čo cítim. On potom povedal: "Čoho sa bojíš?" "Že by som konala proti poslušnosti," odpovedala som. A on: "Nie, pretože ma poslal Ten, ktorý má moc poslať ma." Potom som ho nechala rozprávať. Keď som urobila zle, odpustite mi. Už viac nebudem Anjela počúvať.
Ale otec Germano píše, že tento zmätok bol u Gemmy "počas trvania zákazu", preto sa dá usudzovať, že to bolo len dočasné riešenie, a keď otec Germano časom zistil, že to nie je vhodné, pravdepodobne zákaz zrušil a Gemma sa s milým Anjelom mohla opäť rozprávať ako s bratom, so svojou detinskou jednoduchosťou.
Na záver ešte Gemmine slová:
Ležala som v posteli, veľmi som trpela... Moja myseľ bola ponorená v priepasti priestupkov proti Bohu, keď som zrazu zbadala svojho Anjela pri svojej posteli. Zahanbila som sa. Ale on bol veľmi zdvorilý a pekne mi povedal: "Ježiš ťa veľmi miluje. Aj ty Ho veľmi miluj." Potom dodal: "Máš rada Ježišovu Matku? Veľmi často ju pozdravuj, lebo Ona si takúto pozornosť veľmi váži a tieto pozdravy odpláca..." Požehnal ma a zmizol.