Denníček svätej sestry Faustiny, je známy na celom svete. Teológovia ho zaraďujú medzi perly mystiky, a je kultovým dielom, ktoré odhaľuje hĺbku Božej lásky k ľuďom tak, ako nikdy predtým. Svätá Faustina, dnes na celom svete známa ako apoštolka Božieho milosrdenstva, opisuje v Denníčku svoje mystické zážitky a rozhovory s Ježišom, ktoré mala počas života.

V tomto článku sa zameriame na Ježišove slová, ktoré povedal v Denníčku o Jeho prítomnosti v Eucharistii a Jeho túžbe spájať sa s nami v tejto sviatosti.

Ježiš v Eucharistii

"Vedz, dcéra moja, že mi je milý žiar tvojho srdca. Ako vrúcne túžiš spo­jiť sa so mnou vo sv. prijímaní, tak i ja túžim dať sa ti celý.  (Den. 826)

"Dcéra moja, nevyne­chávaj sv. prijímanie. Iba vtedy, keď vieš dobre, že si ťažko zhrešila. Okrem toho nech ťa nič neodradí, žiadne pochybnosti, od toho, aby si sa spojila so mnou v mojom tajomstve lásky. Tvoje malé chyby sa stratia v mojej láske ako steblo slamy vhodené do veľkého ohňa. Pamätaj, že mi spôsobuješ veľký smútok, keď ma opúšťaš vo sv. prijímaní. Vedz, dcéra moja, že si mi urobila väčšiu nepríjemnosť tým, že si sa nespájala so mnou vo sv. prijímaní než tým malým previnením." (Den. 156)

Snažme sa na sv. prijímanie chodiť čo najčastejšie, ako nám to naše povinnosti dovolia. Ježiš k nám chce totiž prísť každý deň: "Pozri, neobklopil som sa ani družinou, ani strážou, máš ku mne prístup v každej chvíli. V každom okamihu dňa chcem s tebou hovoriť a túžim ti udeľovať milosti." (Den. 1485) Samozrejme k Eucharistii pristupujme len vtedy, ak sme vo sviatosti posväcujúcej, t.j. v stave bez ťažkého hriechu. Ak našu dušu poškvrňuje hriech, nebojme sa pristúpiť k sviatosti zmierenia, aby sme mohli prijať Ježiša do čo najčistejšieho srdca. 

"Ach, ako ma bolí, že duše sa vo sv. prijímaní tak málo spájajú so mnou. Čakám na ne, a ony sú voči mne ľahostajné. Milujem ich tak než­ne a úprimne, a ony mi nedôverujú. Chcem ich zasypať milosťami - ony ich nechcú prijať. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym, a predsa mám srdce plné lásky a milosrdenstva. Aby si poznala aspoň trochu moju bo­lesť, predstav si najnežnejšiu matku, ktorá veľmi miluje svoje deti, avšak tie­to deti pohŕdajú matkinou láskou. Rozjímaj nad jej bolesťou, nikto ju nepoteší. To je slabý obraz a podobenstvo o mojej láske." (Den. 1447)

"Túžim sa zjednocovať so všetkými ľudskými dušami, mojou rozkošou je spájať sa s dušami. Vedz, dcéra moja, že keď prichádzam vo sv. prijímaní do ľudského srdca, mám ruky plné milostí a túžim ich dať duši. Ale duše si ma ani nevšímajú, ponechávajú ma samého a zaoberajú sa niečím iným. Ó, ako mi je smutno, že duše nespoznali lásku. Zaobchádzajú so mnou ako s niečím mŕtvym. (Den. 1385)

Ak sme Ježiša už prijali do svojho srdca, venujme mu všetku našu pozornosť. Neprijali sme totiž len tak niekoho, ale samotného Boha. Chorá žena z Evanjelia sa dotkla len obruby Jeho šiat a ozdravela a my máme na jazyku samotné Ježišovo srdce. Sýtime sa Jeho srdcom a napájame Jeho krvou. Preto nebuďme ľahostajní a venujme mu všetok náš čas. Neobzerajme sa po kostole, nerozprávajme sa s prísediacim, ale venujme sa len Jemu. 

"Som vždy v tvojom srdci. Nielen vo chvíli, keď ma prijímaš vo sv. prijímaní, ale vždy." (Den. 575)

Po svätom prijímaní ostáva Ježiš v našom srdci a jediné čo ho môže odtiaľ vyhnať sme my sami, skrze náš ťažký hriech. Dcéra moja, zapamätaj si navždy, že jedine ťažký hriech ma vyháňa z duše a nič iné." (Den. 1181) Svätá Faustína o tom v Denníčku píše takto: "Po sv. prijímaní som pocítila vo svojom srdci tlkot Ježišovho srdca. Aj keď už dávno viem, že sv. prijímanie zostáva vo mne do nasledujúceho prijímania.! (Den. 1821). Kdekoľvek po sv. omši ideme, či už domov, do práce, alebo medzi priateľov a známych, Ježiš ide s nami. Nesieme si ho v srdci a stávajú sa z nás živé monštrancie. 

"Do niektorých sŕdc idem ako na opätovné mučenie." (Den. 1598)

Keď k nám príde návšteva, vždy sa snažíme upratať, a návštevu pohostiť. Neposadíme ju na špinavý gauč a neponúkneme jej niečo zo špinavých tanierov alebo pohárov. Dávajme preto veľký pozor, aby sa Ježišovi v našom srdci páčilo, a aby sme ho privítali ako toho najvzácnejšieho Hosťa. Nech nám sú k tomu Ježišove slová výstrahou, že totiž naše špinavé srdce mu môže spôsobiť rovnakú bolesť ako umučenie, ktoré za nás podstúpil.

Najnovšie články na našom blogu

Prečítajte si, čo je nové